&17 Michaela Hrušková

Quo vadis. Táto otázka mi bola v pätách celý maturitný ročník. Odpoveď na moje smerovanie sa však nevyriešila ani výberom školy a tak som si povedala, že ju treba bližšie preskúmať. To, kým sme a kam ideme, nie je jednoduchá otázka. Ľudia z Kolégia ma zaujali v tom, že sa netvárili, že majú na všetko odpoveď, ale že majú otvorené mysle a srdcia na otázky, ktoré sú dôležité aj pre mňa. Čo chcem v živote robiť, ako správne prežívať svoju vieru, koľko a či vôbec investovať do priateľstva, rodiny alebo komunitného fondu. Preto som tu dnes a v spoločných rozhovoroch s filozofickými velikánmi a podobnými zvedavcami hľadám tú správnu cestu.

Vo francúzštine existuje pekné slovo tourmenté. Označuje sa tým napríklad rozbúrenosť mora alebo to, kým som bola pred Kolégiom. Vždy som mala množstvo aktivít, nápadov, možností kam ísť, čo skúsiť, ale nie vždy som dokázala pri niečom zotrvať a usilovne sa tomu venovať. Kolégium ma učí nazerať pravdivejšie na seba i na iných, byť organizovanejšou a zodpovednejšou.

Okrem vzácnej inšpiratívnej diskusie s profesorom Krčmérym, stretnutia so C. S. Lewisom prostredníctvom profesora Williamsa, rada spomínam aj na narodeninové oslavy a spoločné slávenie sviatkov v Kolégiu, ktoré sú vždy niečim výnimočné a prekvapivé.

Okrem klasického talianskeho dolce farniente si občas zahrám na husle alebo popočúvam skutočných hudobníkov na nejakom tom koncerte. Od čítania textov si najradšej oddýchnem knihou a od varenia v Kolégiu pečením. Prechádzky k jazeru, vzácne rozhovory, dobrý film a popcorn si tiež nájdu miesto v mojej skromnej časovej dotácii.

Učím sa odvahe odísť do neznáma a vernosti vrátiť sa domov. Učím sa odpúšťať a prosiť o odpustenie. Občas viac alebo menej úspešne.

Chcela by som byť dobrou učiteľkou. Myslím, že je potrebné deliť sa o radosť z dobre vysloveného francúzskeho r. Okrem objavovania tejto radosti by som sa rada sústredila na vzťah učiteľ – žiak a jeho dôležitosť vo výučbovom procese.