Ján Tomaštík

Ukončil som bakalárske štúdium politológie a medzinárodných vzťahov na Masarykovej univerzite v Brne; momentálne riešim, kde by som mohol v tomto odbore pokračovať po absolvovaní jednoročného programu Kolégia.

Predovšetkým túžba po prehĺbení myslenia. Zdá sa mi, že často o človeku a o spoločnosti uvažujeme povrchne, zjednodušujeme komplexné problémy a sami svojou rozumovou a charakterovou nepoctivosťou škodíme sebe aj iným. Na druhej strane je tu celá západná tradícia plná ľudí, ktorí sa výrečne dokázali dotknúť pravdy. Rozhovory s absolventmi Kolégia a skúsenosti z letných škôl ma presvedčili, že Kolégium by ma mohlo posunúť bližšie k naplneniu túžby myslieť kvalitnejšie a že ma zároveň život v komunite urobí ľudskejším.

Paradoxne som objavil, že som si svoju hodnotu príliš zakladal na svojom intelekte a Kolégium mi jednoducho ukazuje, že sa musím stále viac a viac snažiť, učiť a zdokonaľovať. Dalo mi ale aj priateľstvá a možnosť spoznať v mojich spolužiakoch originálnych, krásnych a dobrých ľudí – to človeka zmení.

Joj, ťažko vybrať. Keď je niekomu ťažko, tak tu sa jednoducho o seba ľudia zaujímajú, snažia sa pomáhať si alebo sa navzájom potešiť. Zažili sme krásnu outdoor víkendovku po stopách blahoslaveného Titusa Zemana. Ale aj tie momenty, keď som niečo čítal a vyslovene som mal pocit, že sa dotýkam veľkej pravdy a tešil som sa na každú ďalšiu vetu. Napríklad pri texte o cnosti rozumnosti od Josefa Piepera alebo v Revenge of Conscience (Pomsta svedomia) od Budziszewskeho.

Proste si sadnem do kuchyne a rozprávam sa s ľuďmi. Asi ho trávim aj nejak inak, ale toto je asi taká najpodstatnejšia a najradostnejšia časť. Prípadne si prečítam nejaké správy, počúvam hudbu alebo sledujem na youtube Jordana Petersona alebo Rogera Scrutona – odporúčam tomu, kto si chce oddýchnuť a zároveň ďalej študovať ;).

Mám šťastie na veľa vzorov. Predovšetkým v rodičoch a súrodencoch, mojich priateľoch, v don Boscovi, J. R. R. Tolkienovi, Titusovi Zemanovi… a tak podobne. Asi nemôžem uviesť všetkých, ale podľa mňa stačí, že sa človek pozrie okolo seba (a za seba) a uvidí mnoho ľudí, ktorí žijú dobrý život hodný nasledovania.

Chcel by som byť dobrým manželom a dobrým otcom. A nejakým spôsobom možno učiť (nielen) mladých o histórii, jej lekciách, o veľkých myšlienkach a hodnotách, ktoré nás môžu robiť lepšími. Ale ešte ma nechajte chvíľu domyslieť ako na to.

Veľkosť čučoriedok. Aby boli aspoň také veľké ako tenisové loptičky. Neviem síce ako, ale určite by sa potom uzdravilo aj školstvo, aj zdravotníctvo, aj by sme voči sebe boli všetci lepší a poctivejší.

Superpoctivosť – aby som si vedel naplánovať, čo naozaj chcem robiť a aby som to potom aj urobil.