Q&A Sessions: Sára Reháková

 Sára študuje psychológiu na Fakulte psychológie na Paneurópskej Vysokej Škole. Pochádza z Nového Mesta nad Váhom, ale jej srdce patrí Parížu. Rada trávi čas s priateľmi pri lahodnej káve či dobrom pohári vína. Tiež sa však rada zavrie do izby a ponorí do sveta literatúry alebo filmu. Miluje extravagantné oblečenie a spontánne nápady.


Rozhovor je spracovaním pravidelnej série študentských Q&A na Instagrame. Navštívte náš Instagram každú stredu, pýtajte sa študentov svoje vlastné otázky o nich či o samotnom Kolégiu.

Prečo práve Paríž?

Posledné 2 roky strednej školy som strávila na gymnáziu v Paríži. Za ten čas mi toto mesto prirástlo k srdcu. Nádherná architektúra, výborná atmosféra, kultúra a mesto literatúry, kde si každý vie nájsť svoje. Už sa veľmi teším, keď sa tam vrátim aspoň na výlet.

Je Kolégium aj pre takých spontánnych ľudí ako si ty?

Áno, áno a ešte raz: áno. Ja som sa v Kolégiu našla aj s mojou povahou, ktorú často pochytia tie najšialenejšie nápady. Pretože kdekoľvek som, robím spontánne veci, jednoducho to patrí ku mne.

Minulý rok som si zafarbila vlasy na ružovo-fialovo a stále som v KAN. (smiech) A taktiež som si tu našla priateľov, ktorí ma s radosťou podporujú a nasledujú v mojej spontánnosti.

Počas štúdia v Kolégiu si študovala aj na vysokej škole? Ako si to stíhala?

Áno, študujem psychológiu na VŠ a zároveň som aj v Kolégiu. Je pravda, že je to chvíľami ťažké. Keď treba v jednom týždni prečítať 70 strán textu na Politickú filozofiu a spraviť odbornú prezentáciu do školy, tak toho veru veľa nenaspím. Vtedy ma poteší, keď mi spolubývajúca urobí jedlo a prinesie kávu. :)

Nie som veľmi dobrá v time-managemente, takže je to pre mňa o to väčšia výzva, ale učím sa. Na druhej strane si myslím, že je to naozaj super byť v Kolégiu 2 roky, teda súbežne s vysokou školou, lebo 1 rok ubehne naozaj rýchlo.

„Ja som sa v Kolégiu našla aj s mojou povahou, ktorú často pochytia tie najšialenejšie nápady. A našla som tu aj priateľov, ktorí ma s radosťou podporujú a nasledujú v mojej spontánnosti.“

Si dosť akčná. Nenudí ťa žiť dva roky v kaštieli?

Keď na dvere tvojej izby v priebehu 10 min. zaklopú traja rôzni ľudia a každý s inou prosbou, tak je aj kaštieľny život dosť akčný. Jeden sa spýta, kedy ho ostrihám alebo nafarbím. Druhý ma poprosí o nejaký extravagantný kúsok môjho šatníka alebo o fashion radu a ten tretí sa spýta: „Kedy máme obed?“

Keďže nás je v kaštieli celkom veľa, tak vždy sa nájde niečo ultra akčné a spontánne, na čo prikývnem ešte skôr ako sa ma spýtajú: „Pridáš sa?“ A keby bola núdza, nasadnem do Hrášku (moje zelené auto) a zahájim nejaké akčné, spontánne dobrodružstvo do 2 min. :)